Moje cesta k salse: Jozef

Už v ranných fázach detstva si to všimli aj jeho rodičia a chceli ho so sestrou zapísať na akrobaticky rock & roll. To nakoniec nevyšlo a tak si ten chalan musel počkať na prvé skúsenosti s (mimo) diskotékovým tancom až do strednej školy. Takzvaný venček (Stredoškolský ples) ho zoznámil s krásami spolocenskych tancov. Walz, Tango, Cha-Cha, alebo Jive mu učarovali, ale vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa k nim nevrátil. Pri nástupe na vysokú školu s kamarátom narazili na pozvánku do Country tanečného klubu. Ktorý (nomálny) chalan by tam chcel ísť? Vlastne. Bolo ich tam maximálne osem. Kurzy spoločenských tancov sú predsa platené a country (step bol ako bonus)… Nuž... Country bolo zadara. Taká študentská voľba za rozumnú cenu. Nakoniec z toho boli tri roky pravidelných tréningov, verejných vystúpení a zábavy so skvelými ľuďmi. Po vysokej škole sa rozhodol odísť za prácou do zhruba 600 km vzdialených Českých Budějovíc. Prechod do inej krajiny nie je pre žiadneho introverta ľahký. Obzvlášť ak odídete sami do úplne cudzieho prostredia. Svoje by vám o tom vedel povedať každý kto si to vyskúšal. Pri presťahovaní do nového prostredia krátko chodil s jednou super holčinou, ktorá mu ukázala akýsi divný druh tanca. Bachata? Čo to je? Ukázalo sa že jeden veľmi zmyselný a prekvapujúco zaujímavý druh tanca. A bola to práve bachata, ktorá ho doviedla k salse a kizombe. Pred tým bol jeho život priama linka Práca - Byt. No Salsa, bachata a kizomba v budejkách mu dali niečo viac. Sebavedomie, rodinu, zmysel života. Dala mu seba. Viete… mnoho chalanov nechce chodiť tancovať. Myslia si že tancovať chodia len zženštilí chlapi ktorí sa vo svete nedokážu presadiť. Tanec však učí chlapov robiť rozhodnutia, viesť, komunikovať so ženami. Skrátka uči chlapcov byť chlapmi. Svojim spôsobom to ani nie je tanec. Je to taká zábavná psychoterapia. A extrémne návyková. V dnešnej uponáhľanej dobe je to jedno z mala možnosti ako si zachovať relatívne zdravý rozum.